Veď nemému dieťatu ani vlastná mať nerozumie

Autor: Martina Petrovčinová | 17.2.2015 o 20:54 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  537x

Viac ako desať dní po referende, ostré debaty a emócie pomaly utíchajú. Možno sa niektorí z nás cítia ako víťazi a niektorí sklamaní. Viac ako subjektívne vnímanie výsledku sa pýtam, aký signál, resp. návod sme dali našej demokratickej spoločnosti, tak jednoduchou myšlienkou "nechoďte... "

Referendum možeme nazvať nástrojom demokracie. Presne tej demokracie, ktorá vytvára priestor pre rôznorodosť postojov a umožňuje, aby mal každý právo na svoj názor a možnosť ho prejaviť. Namiesto toho sme boli svedkami propagovania myšlienky, že aj nevyjadrenie názoru je názor, združeniami ktoré existujú v demokratickej spoločnosti a vďaka princípom ktoré uplatňuje.

Väčšia časť populácie na Slovensku popri každodenných starostiach nemá možno čas, nemá možno dosť síl alebo nemá záujem o riešenie akýchkoľvek otázok, resp. prejavenie názoru. Je to prirodzený následok každodennej sociálnej a ekonomickej reality a potreby občana len  v čase volebného obdobia.  Nie každý z nás má rovnaké spoločenské a právne povedomie, mnoho ľudí je prostých a nevníma svoju funkciu v tomto systéme. Je preto povinnosťou každej inštitúcie a jej predstaviteľov, aby podporovali záujem ľudí o veci verejné a vychádzali z ich postojov,  pretože inštitúcie sú pre ľudí, a nie ľudia pre inštitúciu.

Opodstatnenie  resp. význam posledných referendových otázok, je na posúdení každého z nás. Demokracia je aj o pluralite ale aj o rešpektovaní názorov. Teda ak časť ľudí považuje danú problematiku za tak vážnu, že chce počuť názor ostatných, je potrebné to podporiť, aj napriek tomu, že mám opačný postoj. Veď predsa o tom je demokracia a na to je referendum. Verejná mienka sa nedá postaviť na dohadoch a tvrdeniach pár stovky ľudí.

 Je paradox, ako mnohí plakali a možno ešte stále plačú nad vyhodenými peniazmi, ktoré boli potrebné na realizáciu referenda, a sami pritom vyzývali k jeho neúčasti. Častokrát počujeme ako sa naša spoločnosť zmenila, že je viac liberálna. Ale čo je to „viac“ v reálnych číslach?  A práve to nám mohli odhaliť výsledky referenda.

V čom by bol problém, ak by bola 70%  možno 80% percentná účasť na referende?  Čo by bolo zlé na tom, ak by sme získali relevantný postoj občanov k prejednávaným otázkam? Kto má právo rozhodnúť aké budú zákony, ktoré priamo vychádzajú z postoja k jednotlivým otázkam? Čoho sa báli tí, ktorí vyzývali k neúčasti?  Výsledky zo Sčítania obyvateľov sú podľa niektorých nepresné, tak ako potom zistiť ako na tom sme? V rámci demokracie sa dovolávajú zmien, ale odmietli podporiť svoj názor v referende. A možno práve výsledok referenda, pri nadpolovičnej účasti im mohol dať vietor do plachiet. Ako menšina, si nechcú nechať diktovať od väčšiny, ale aj väčšina má právo nedať si diktovať od menšiny.

Pri predreferendovej rozprave bola častokrát verejne propagovaná neúčasť,  ako vyjadrenie určitého názoru. V krajine s tak nízkymi číslami účasti na referendách,  pri voľbách je to zarážajúce. Miesto toho, aby sme ľudí podporovali a učili prejaviť svoj názor, tak schvaľujeme ich neúčasť. Kto vie čo nám takýto postoj prinesie do budúcnosti a kto bude potom za to zodpovedný?

Často krát sa o nás hovorí, že v krčme pri pive povie každý čo si myslí a tam to aj končí.  A tak  obdobne sme mohli sledovať viacerých, ktorí v médiách a na sociálnych sieťach povedali čo si myslia a pri tom aj zostalo. Argument, že aj tak sa nič nezmení, že to nemá význam, neobstojí, lebo kto oficiálne nevyjadril svoj názor a nepodieľal sa na zmene, nemá právo lamentovať nad súčasným stavom.

Sme krajinou, ktorá sa ešte len učí demokracii a demokratockým princípom, preto by malo byť v záujme predstaviteľov, ktorí majú možnosť ovplyvniť verejnú mienku podporovať aj jej jednotlivé nástroje.

Čo sme získali tým, že referendum bolo neplatné? Len ďalší priestor na bezvýznamnú polemiku o spoločnosti ale bez názoru ľudí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?