reklama

Veľký človek z malého ostrova

Tieto riadky chcem venovať výnimočnému človeku a všetkým ostatným výnimočným ľuďom, ktorí sú v  našich životoch. Nejde tu o výnimočnosť vzťahovú ani výnimočnosť krásy či nadania, ide tu o výnimočnosť osobnosti, ktorá nás zastaví  a ukáže nám iný rozmer  “dobrého človeka”.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ak by ste ho stretli na ulici, určite by ste si ho všimli lebo je fyzicky veľký a akosi vytŕča z davu. Všetko na ňom je výraznejšie, od obuvy až po obrúčku. Možno by vás prepadol pocit ako mňa, že tak rozmerovo veľký človek, ktorý je všetkým stále na očiach má náročnejší život v zmysle komplexov a možno by ste cítili voči nemu súcit, že nemôže byť v našom ponímaní rozmerov “normálny”.

Ale čas stravený v jeho blízkosti mi ukázal, že tento veľký človek má veľké srdce a veľký úsmev. Jeho pre mňa niekedy nemotorná chôdza, dlhé ruky a určitý druh neobratnosti ma prekvapil v obratnosti prístupu k ľuďom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je úžasné zažiť človeka ktorý je pracovne, vekovo, profesionálne alebo akýmkoľvek spôsobom od vás vyššie ale je stále vaším partnerom, váži si vás a to čo robíte a povie vám to, neprejde okolo aby sa na vás neusmial a hoci sám má toho dosť, nedá vám to pocítiť.

Je veľa dobrých ľudí v našich životoch ale sú ľudia, ktorí sú v určitej oblasti trochu lepší ako dobrí. A to som si uvedomila v okamihu, keď tento človek v jeden deň zastal vedľa mňa, a ja som musela zastať.

Tento nadrozmerný človek, ktorý má úplne bežnú prácu a normálny život, ktorý nie je komerčne krásny ani výnimočne vzdelaný má nadpriemerný rozmer ľudkosti. A v tom momente som sa cítila byť horšou osobou. Ale, necítila som sa kvôli tomu zle, lebo mi ukázal možnosti kam sa môžem posunúť. Vďaka nemu som zistila, že ja, človek normálnych rozmerov má viac komplexov ako nadpriemerný človek, že nie vždy to, čo sa nám vidí hodné ľútosti, ľútosť skutočne potrebuje a že v ľuďoch ktorých stretneme môžeme ale nemusíme zanechať určitú emóciu, ktorá o nás vypovie bez toho, aby sme sa zblížili. Že fyzické danosti nie sú danosťami ducha a že nič lepšie neukáže dobro v nás viac, ako uprimný úsmev na tvári a ľudský prístup. A to nie je nič výnimočné, to je to, čo nás robí ľuďmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie som idealista a viem, že tento človek má aj chyby, tak ako každý z nás. Neviem aké a možno to nikdy nezistím. Ale aj napriek tomu, tento človek, ktorý bol len krátkou súčasťou môjho života mi pripomenul, že na to, aby si nás ľudia pamätali im nepotrebujeme niečo dokázať, stačí ak k nim budeme ľudský.

A to je Simon, veľký muž z malého ostrova.

Martina Petrovčinová

Martina Petrovčinová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ego cogito, ergo sum - Myslím, teda som. Descartes Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu